Čítačka správ

Nový film The Sundays – Nedele približuje život Ainary, 17-ročnej dievčiny, ktorá na vrchole svojich štúdií pocítila vnútorné duchovné volanie a rozhodla sa vstúpiť do kláštora. Príbeh zachytáva jej pochybnosti, obavy rodiny a radikálnosť rozhodnutia, ktoré prekvapilo všetkých okolo nej.

V kázni odsúdil „každé gesto, ktoré zbavuje civilné obyvateľstvo možnosti žiť dôstojne“: „Je to urážka ľudskosti“. Po svätej omši v odpovedi na otázky novinárov štátny sekretár vyjadril nádej, aby mierový plán pomohol otvoriť „cesty dialógu, ktoré by umožnili ukončiť túto tragédiu“.

V predvečer sviatku Vstupu Presvätej Bohorodičky do chrámu, 20. novembra 2025, sa v Kláštore Najsvätejšej Trojice vo Vranove nad Topľou – Lomnici uskutočnilo prvé stretnutie aktualizovaného Archieparchiálneho synodálneho tímu.

V dňoch 21. – 25. novembra 2025 sa Dámsky spevácky spolok Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku zúčastní na jubilejnej púti do Ríma. Stane sa tak v závere novembra súčasťou jedného z najvýznamnejších hudobno-liturgických podujatí roka.

V meste Iquitos v Peru rehoľné sestry Vteleného Slova otvorili internát pre 55 dievčat z odľahlých dedín Amazónie. Dievčatá musia cestovať niekoľko dní po riekach, aby mohli študovať na Farskej škole Sv. Martina de Porres, ktorá im umožňuje získať kvalitné vzdelanie.

Svätý Otec poďakoval organizátorom aj účastníkom a pripomenul, že cieľom reformy bolo priblížiť veriacim spravodlivý, dostupný a zároveň pastoračne citlivý proces, ktorý chráni pravdu o manželskom zväzku.

V Nižnej sa uskutočnilo stretnutie eRkárov s deťmi, ktoré sa nieslo v duchu ročnej témy „Od srdca k srdcu“. Cieľom bolo cez príbehy, hry a tvorivé aktivity ukázať deťom, že láska a dobro sa dokážu šíriť jednoduchými skutkami a že Boh ich miluje také, aké sú.

Dnes, 21. novembra, bol zverejnený apoštolský list motu proprio, ktorý Svätý Otec Lev XIV. podpísal 19. novembra, ktorým sa ruší článok 8 predchádzajúceho Základného zákona Mestského štátu Vatikán.

Bazilika svätého Egídia v Bardejove patrí k významným gotickým sakrálnym stavbám na Slovensku a nachádza sa v severnej časti Radničného námestia. Jej počiatky siahajú do 13. storočia, keď sa tu usadili cisterciánski mnísi z poľskej Koprzywnice.

Premiér Českej republiky Petr Fiala prevzal vo štvrtok 20. novembra 2025 z rúk apoštolského nuncia v ČR, arcibiskupa Jude Thaddeuse Okola, vysoké pápežské vyznamenanie – Veľký kríž Rádu Pia IX., ktoré mu udelil pápež Lev XIV.

Spolok sv. Cyrila a Metoda predstavil kalendár V brázde Metodovej na rok 2026, ktorý po viac než tridsiatich rokoch prešiel výrazným grafickým redizajnom. Modernizovaná vizuálna úprava má sprístupniť obsah dnešnému čitateľovi.

Musíme poskytovať profesionálne odpovede a s úplnou transparentnosťou poukazovať na akékoľvek nedostatky v systémoch ochrany maloletých, aby Cirkev mohla byť bezpečným miestom pre všetkých. Povedal to arcibiskup Thibault Verny.

Cirkvi v Turecku a v Libanoe s radosťou očakávajú Svätého Otca Leva XIV. Pápež, ktorý sa chystá aj do Libanonu dá hlas ľuďom, ktorí trpia, a tento hlas bude počuť mnoho národov schopných poskytnúť podporu, hovorí pre Vatican News riaditeľ libanonského Caritas.

Bronie sa zora na nebi,
už znejú chvály vznešené:
svet jasá plný veleby,
a peklo chvie sa zdesené.

Veď statočný a mocný Kráľ
smrť zničil, život obnovil,
pekelné brány pošliapal
a z úbohých sňal okovy.

Už nieto smrtných úzkostí,
už nieto bolestivých rán;
zvestuje anjel z výsosti:
Vstal slávne z mŕtvych Kristus Pán.

Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.

 


[Hymnus, Liturgia hodín] Χριστός ἀνέστη! - Ἀληθῶς ἀνέστη!
Kristus vstal z mŕtvych! Skutočne vstal z mŕtvych!  
Radostné ALELUJA a mocné Božie požehnanie nech napĺňa Vaše srdcia i životy vykúpené na dreve kríža a ospravedlnené skrze vieru vo vzkrieseného Pána Ježiša Krista.

Váš život nech je svedectvom Božej moci a milosti v pravde, láske a spravodlivosti, ku ktorej nás pozýva vzkriesený Pán... aby raz, až príde čas, sme spoločne vďaka pôsobeniu Božej milosti a z odpovede skutkov živej viery mohli povedať JE DOKONANÉ!


Nech i tento pre mnohých neľahký čas doznievajúcej pandémie, vojnového konfliktu na Ukrajine a nepokoja vo svete sa v prežívaní veľkonočného tajomstva stáva časom zakúsenia Božej blízkosti, ktorá sa v ranách Kristovej lásky dotýka našich trápení a v zmŕtvychvtalom Pánovi prináša milosť do sŕdc, posilu pre telo i dušu a schopnosť svedčiť o jeho láske v dare pokoja, zmierenia, odpustenia, milosrdenstva i konkrétnej pomoci blížnym.

čítať ďalej

….Ježiš hovorí: „Dal som vám príklad.“ Aký príklad nám dal? Že by sme mali doslova umyť nohy bratom, zakaždým, keď si ideme sadať k stolu? Určite nie iba to! Odpoveď je v evanjeliu: „Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mk 10, 43 – 45)

V Evanjeliu podľa Lukáša, práve v kontexte Poslednej večere, je zaznamenané slovo, ktoré Ježiš akoby vyslovil v závere umývania nôh: „Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.“ (Lk 22, 27) Podľa evanjelistu Ježiš povedal tieto slová preto, že medzi učeníkmi vznikla diskusia o tom, koho z nich možno považovať za najväčšieho (porov. Lk 22, 24). Možno to bola práve táto okolnosť, ktorá inšpirovala Ježiša k umývaniu nôh ako k akémusi podobenstvu v praxi. Zatiaľ čo učeníci sú zaneprázdnení živou diskusiou medzi sebou, on potichu vstane od stola, hľadá misu s vodou a uterák, potom sa vráti a kľakne si pred Petra, aby mu umyl nohy. Peter je pochopiteľne celý zmätený, preto hovorí: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“ (Jn 13, 6)

čítať ďalej

Pridal Peter Šantavý dňa Ut, 03/08/2022 - 11:06

S bolesťou v srdci vnímame utrpenie mnohých ľudí v dôsledku vojnového konfliktu na Ukrajine. V nádeji a dôvere v Pána sa preto snažíme túto bolesť pretaviť do odvahy pomoci obetiam a služby pokoja i mieru vo viacerých rovinách:

- čas pôstneho pokánia sa pre nás stáva cestou, ktorá nás vedie k skutkom telesného i duchovného milosrdenstva

- k Pánovi času a dejín sa obraciame vrúcnou modlitbou a pôstom, prosiac za mier na Ukrajine a pomoc, posilu i ochranu pre trpiacich a obete

čítať ďalej

Otec biskup, aké sú vaše zistenia po tom, čo ste spolu s vladykom Cyrilom Vasiľom navštívili hranicu s Ukrajinou?

Bol to veľmi silný a zároveň smutný zážitok. Jedna vec je vidieť skutočnosť na fotografiách a obrazovke a druhá vec je vidieť utrpenie ľudí v reále. Vidieť ľudí, ktorí musia odísť zo svojich domov. Viac ako pred tým som si uvedomil, že ľudia, ktorí musia prejsť cez hranicu, najmä keď sú to ženy s deťmi, alebo staré matky s vnúčatami, je to utrpenie mnohonásobné. Nielenže museli opustiť vlastné domovy, ale nemohli odísť so svojimi otcami a manželmi. Otec rodiny, ktorý drží rodinu v najťažších a najkrízovejších situáciách, nemôže s nimi ísť, pretože podlieha brannej povinnosti. Povinnosti narukovať a bojovať za krajinu. To je niekoľkonásobné ťažké utrpenie a preto aj Košická arcidiecéza postavila do prvej línie ľudí, ktorí ľudským a priateľským spôsobom vítajú týchto ľudí, aby aspoň trošku zacítili vo svojej veľmi hlbokej traume človečinu. Ľudské prijatie. Až v druhom pláne nasleduje vybavenie ubytovania, trasy, odjazdu a administratívy. Je to teda zážitok náročný na skúsenosť utrpenia týchto ľudí. Na druhej strane som vnímal veľkú zomknutosť, solidaritu a spoluprácu tých, ktorí sú tam ako dobrovoľníci, aby týmto ľuďom pomohli konkrétnym spôsobom.

čítať ďalej

Pripomeňme si slová výzvy Svätého Otca Františka zo stredy 23. februára:

„Teraz by som chcel apelovať na všetkých, veriacich aj neveriacich. Ježiš nás naučil, že na diabolskú nezmyselnosť násilia sa odpovedá Božími zbraňami, modlitbou a pôstom. Pozývam všetkých, aby blížiaceho sa 2. marca, na Popolcovú stredu, zachovali Deň pôstu za mier. Osobitným spôsobom povzbudzujem veriacich, aby sa v tento deň intenzívne venovali modlitbe a pôstu. Nech Kráľovná pokoja ochráni svet pred bláznovstvom vojny.“

V nedeľu 27. februára pápež svoje pozvanie k modlitbe zopakoval týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry! V týchto dňoch nami otriaslo niečo tragické: vojna. Opakovane sme sa modlili, aby sa nešlo touto cestou. A neprestávajme sa modliť, naopak, prosme Boha ešte intenzívnejšie. Preto opätovne vyzývam všetkých, aby 2. marca, na Popolcovú stredu, konali Deň modlitby a pôstu za mier na Ukrajine. Ten deň bude na to, aby sme boli nablízku utrpeniam ukrajinského ľudu, aby sme cítili, že sme všetci bratia a vyprosovali od Boha koniec vojny.

čítať ďalej

V Kyjeve je ťažké nielen dostať lekársku starostlivosť, ale aj vodu a jedlo: „Vediac, že sa blížia ťažké dni, každý sa snažil zásobiť sa nejakým množstvom jedla, ale je ho dosť na niekoľko dní? Nie je jasné, čo sa stane, ak táto situácia bude pokračovať v nasledujúcich dňoch. Čo zostane z jedla? Koniec koncov, teraz neexistujú žiadne spôsoby, ako sa zásobovať, je riskantné dokonca zostať v bytoch, v izbách, je ťažké byť v spoločných priestoroch... Aj my na nunciatúre sa snažíme byť na nižších poschodiach, kde je menšie riziko zásahu. Ešte ťažšie je vyjsť von a nájsť otvorený obchod, zdá sa nám, že tam nie sú otvorené obchody alebo nemajú žiadne zásoby, lebo ulice sú tiež zablokované... Čo bude o niekoľko dní? Je to veľká otázka.“

Arcibiskup s bolesťou komentuje situáciu detí nútených skrývať sa v útulkoch: „My dospelí, na čo deti pripravujeme? Dospelí, samozrejme, prechádzajú utrpením, ale dieťa... V Taliansku a iných európskych krajinách som poznal tých, ktorí vyrastali počas druhej svetovej vojny: koľko utrpenia a trpia až doteraz... Dnes ráno som myslel na kyjevské deti: keď vyrastú, ako sa budú správať k ľuďom po tom, čo videli v prvých dňoch, mesiacoch, rokoch života, pod ostreľovaním, pod bombami? Toto je ďalšia veľká otázka...“

čítať ďalej

...Neraz sa z úst dnešného človeka vyderie povzdych: Žijeme ťažké časy. Niektorí ľudia sa pýtajú: Čo máme robiť? Veď takúto situáciu sme ešte nezažili. Odpoveď duchovných otcov by bola jednoznačná: Nerob nič iné ako to, čo si robil doteraz. Sv. Ignác odporúča v čase nepokoja – v čase dezolácie nerobiť žiadne rozhodnutia, pretože akékoľvek rozhodnutie by sme v stave vnútorného nepokoja urobili, celkom isto bude zlé. Púštni otcovia by poradili to isté a možno by odporučili jedinú aktivitu, ktorá je v takýchto prípadoch užitočná: hlbšie preskúmanie svojho vlastného vnútra, vlastného srdca. V nútenej izolácii, ktorú niektorí prežívajú, sú na to ideálne podmienky. Naše srdce je jediná realita, ktorú máme plne v moci, a  ktorou môžeme podstatne prispieť nielen k zmene nášho vnútra, ale i k zmene nášho najbližšieho okolia. To sa nám však podarí len v tichu a samote.

čítať ďalej